Testovanie svalovej nerovnováhy - úvod do problematiky

Najčastejšou chybou v držaní tela býva narušená rovnováha svalového napätia zabezpečujúca fyziologicky správne postavenie chrbtice a panvy. Poruchy svalovej rovnováhy vznikajú preto, lebo posturálne (statické) svaly, udržujúce panvu vo vzpriamenej polohe, strácajú pružnosť a skracujú sa. Naopak, fázické (kinetické) svaly, ktorých úlohou je pohyb a náročná koordinačná  činnosť, majú pri nečinnosti tendenciu ochabovať. 

Foto zdroj: internet

Ako som už spomínala vyššie, posturálne svaly majú tendenciu byť preťažované a skracovať sa, a preto by sme sa v tréningu mali prednostne zamerať na ich kvalitný strečing. V praxi sa stretávam najmä so skrátenými prsnými svalmi (a to hlavne u mužov), lýtkovými svalmi (najmä u žien nosiacich vysoké podpätky), stehennými svalmi (prevažne zadnými, ale je aj veľa skrátených priťahovačov stehien a priamych stehenných svalov) a svalmi v oblasti krčnej chrbtice (spôsobujúcimi aj tzv. predsun hlavy dopredu). Menej časté (hoci nie zanedbateľné percento) sú skrátené vzpriamovače trupu, zdvíhače lopatky a bedrovodriekové svaly.

Naopak, svaly fázické je potrebné prevažne posilňovať, pretože ich postupné ochabovanie sa môže prejaviť ako svalová dysbalancia vedúca k chybnému držaniu tela a nezriedka aj k bolesti. Asi mi dáte za pravdu, že najznámejší sval s tendenciou ochabovať je práve veľký sedací sval (najmä dámy vedia o čom je reč). K ďalším patria hlboké ohýbače krku (taktiež pri dysbalancii zodpovedajú za predsun hlavy), medzilopatkové svaly, svaly ramien a brucha, ako aj štvorhlavý sval stehna.

Dôležité je uvedomiť si, že v súhre oboch svalových skupín má prevahu posturálne svalstvo. Hneď ako sa skráti posturálny sval, na základe reflexných vzťahov tak dôjde aj k útlmu fázických svalov (k ich ochabnutiu). Skrátený sval má totiž zvýšený svalový tonus, v svalovom reťazci býva dominantný a indikuje útlm vo svojich antagonistoch. Tie reagujú znížením svalového tonusu, znížením svalovej sily, ochabnutím a zmenou postavenia v stereotype (čo znamená zmenené poradie zapojenia svalov pri jednotlivých pohybových úkonoch). 

Oblasť krku (tzv.horný skrížený syndróm) - svalovú nerovnováhu v tejto oblasti spôsobuje nepomer medzi ohýbačmi hlavy a krku na prednej strane krčnej chrbtice a hlbokými šijovými svalmi na zadnej strane, ako aj skrátené horné časti trapézu. To vedie k zväčšovaniu prehnutia v krčnej chrbtici a k predsunu hlavy – zväčšenie krčnej lordózy. Veľmi  často sprevádzaná bolesťami v oblasti krčnej chrbtice. 

Horná časť trupu - tu sa svalová dysbalancia prejavuje skrátenými prsnými a ochabnutými chrbtovými svalmi (dolná a stredná  časť svalu trapézového, dolné  časti svalov medzilopatkových a pílovitého svalu). Vznik tzv. guľatého chrbta, zväčšenie hrudnej kyfózy. 

Oblasť drieku (tzv. dolný skrížený syndróm) - pri nedostatočnej fixácii a stabilizácii panvy pri pohybe, dochádza k aktivácii a k preťažovaniu posturálnych svalov v oblasti drieku (štvorhranný sval driekový, vzpriamovače trupu v oblasti drieku), ktoré sa postupne skracujú a naberajú prevahu nad fázickymi svalmi. 

Oblasť panvy a bedrového kĺbu - sval bedrodriekovostehenný a priamy sval stehenný s tendenciou ku skracovaniu zaisťujú ohýbanie v bedrovom kĺbe a na druhej strane svaly brušné a sedacie so sklonom k ochabovaniu zaisťujú natiahnutie v bedrovom kĺbe. Brušné svaly sú v tejto oblasti dôležitou svalovou skupinou, ktorá v prípade ochabnutia neplní plnohodnotne funkciu opory drieku. Vzniknutá nerovnováha ovplyvňuje panvový sklon, čo vedie k zväčšovaniu driekovej lordózy a k následným bolestiam v driekovej oblasti. 

Poruchy svalovej dysbalancie tak vedú k funkčným poruchám celého pohybového systému, taktiež ku zmenám zakrivenia chrbtice a obmedzeniu rozsahu pohybov v kĺboch. Ako zistiť, či je sval skrátený alebo ochabnutý a čo s tým robiť, sa dozviete čoskoro v sérii článkov o testovaní svalovej nerovnováhy.