Iní sa zas pýtajú, prečo toľko riešim stravu. Čo na toto povedať, nuž.. kto ma naozaj pozná, vie, že zas až toľko tej stravy neriešim. Mám rada jedlo a milujem čokoládu. Snažím sa dodržiavať energetický príjem, ale tiež len plus-mínus. Radšej si dám celozrnné pečivo než biele, ale maslo a med si dávam zásadne len s bielym rožkom. Jem veľa ovocia a zeleniny. A aj veľa sladkostí..
A aj pre tieto neresti stále nie som so sebou spokojná. Viem, že sa dá spraviť viac. Ale zas na druhej strane, ak by bol človek sám so sebou spokojný, nemal by žiadny podnet ďalej sa zlepšovať. A práve toto veľa ľudí nevie pochopiť (ak chce 80kg žena schudnúť na 70 kg, nevie pochopiť 70 kg ženu, ktorá chce schudnúť na 65kg. Pre obe ženy je to však rovnaká výzva niečo na sebe zmeniť. Ak totiž 80 kg žena schudne na 70 kg, väčšinou by chcela mať 60kg..).
K čomu je vlastne všetko toto cvičenie a správne stravovanie dobré? Provokatívna otázka väčšinou podložená zistením, že ľudia majú tendenciu svoje aktivity hnať do extrémov. Dievčatá a ženy chcú dobre vyzerať, udržať si sexy postavu, muži preferujú skôr dobrú kondíciu a veľké svaly. Preto chodia muži do fitka a ženy držia diéty. Problém je, že aj muži aj ženy sa nechávajú inšpirovať rôznymi poradňami či skúšajú životný štýl profesionálnych kulturistov. Potom sa pýtajú: "Ako je možné, že priberám, keď celý deň nejem a 3 hodiny denne cvičím?" Na hlúpu otázku, hlúpa odpoveď.
Druhý extrém sú ľudia, ktorí neriešia vôbec. Je smutné, že v dnešnej dobe, keď máme dostatok informácií o negatívnom vplyve sedavého spôsobu života, sú stále ľudia, ktorí nikdy necvičili a nikdy cvičiť nebudú. Nechcú. Je im jedno, že im hrozí osteoporóza, obezita či iné civilizačné ochorenia. Alebo im to možno jedno nie je, ale presviedčajú sami seba, že nejako bolo a nejako bude. A veľa z nich závidí tým druhým.
Ale vrátim sa zase na začiatok k pôvodnej otázke. Do fitka ma prvýkrát priviedol priateľ, dovtedy som len behávala a niekoľko rokov "potila krv" na aerobicu. Výsledok? Takmer žiadny. Po mesiaci tréningu vo fitku som zrazu videla výsledky. Malé, ale boli. A chcela som viac. Začala som sa o túto problematiku zaujímať viac a čím viac som vedela a vyskúšala, tým viac som chcela (a prepracovala som sa až ku kvalifikácii trénera :). Po určitom čase som zistila, že už mám vybudovaný pevný základ a ak aj na pár mesiacov v tréningu povolím, nič sa nestane. Telo si pamätá. Začala som sa teda zaujímať aj o stravu. S pribúdajúcim vekom je čoraz ťažšie ostať vo forme a udržať si postavu, cítim to aj na sebe. Pre rovnaký výsledok musím makať viac ako pred 10 rokmi. Ale keď sa pozriem na svoje netrénujúce rovesníčky (baby, sorry), viem, že som na správnej ceste. Oni musia makať priam nadľudsky a výsledok? Takmer žiadny. A tak skúšajú diéty. Výsledok? Ešte horšie ako predtým.
Hovorí sa, že naše telo vychádza z toho, čo sme mu dopriali v období mladosti, tzn. do 25-30 rokov. Po tridsiatke už len "beží na palivo", ktoré sme mu dodali predtým. Som rada, že som toto obdobie neprešvihla a nech si hovorí kto chce, čo chce - dodržiavam zdravú mieru tréningu aj stravovania naďalej. Žiadne extrémy.
Na záver už len dodám, že napriek vyššie uvedenému, nikdy nie je neskoro začať. A ľudia, ktorým som s tréningom a stravou pomohla, to už vedia tiež. Vám všetkým želám, aby vám nadšenie pre fitness vydržalo čo najdlhšie a ak ste ešte nezačali, je najvyšší čas.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára