U nás vo fitku dávame klientom možnosť raz do mesiaca absolvovať prednášku o tom, ako sa správne stravovať, ako zdravo chudnúť a ako si udržať ideálnu váhu. A keďže tieto „prednáškové soboty“ sú primárne moje, musím žiaľ skonštatovať, že hoci o diétach vedia klienti asi viac ako ja, veľakrát ani netušia, že sacharidy sú cukry, a že nie všetky tuky sú zlé. A tak tí, ktorí absolvovali prednášku v auguste, sa dnes konečne tešia z prvých výsledkov ich nového „diétovania“ (a síce bez hladu).
Mimochodom, viete čo má spoločný cukor a tuk? Oboje sa nám v tele ukladá do tukových zásob...
 |
| Foto zdroj: internet |
Sacharidy sú vlastne cukry a sú pre nás základným a najlepším zdrojom
energie (to znamená, že energiu zo sacharidov dokáže naše telo získať
s najväčšou efektivitou).
Najjednoduchší sacharid je monosacharid, čiže štruktúra len s jedným
„cukrom“ (molekulou), čo znamená, že už nie je možné ďalej ho štiepiť a telo
z neho získava energiu okamžite. Patrí sem glukóza, fruktóza a ribóza –
tieto sacharidy sú vhodné najmä po náročnom tréningu, kedy potrebujeme rýchlo
doplniť energiu. Ak by ste prijímali zvýšené množstvo monosacharidov
v inej dobe (mimo potréningovej), stalo by sa toto: keďže telo už nemusí
tieto cukry rozkladať, reaguje na takéto veľké množstvo energie tým, že vyplaví
do krvi inzulín potrebný pre spracovanie sacharidov a väčšinu energie uloží do
tukových zásob. Navyše, v krvi ostane veľké množstvo inzulínu, ktorý nemá
ďalej čo spracovávať a nastane slabosť, cítime sa malátni a unavení. Už sa vám
to určite stalo, je tak?
Ďalšou skupinou sú disacharidy, čiže zlúčeniny s dvomi molekulami
cukru: sacharóza, laktóza (mliečny cukor) a maltóza. No a poslednou skupinou sú
polysacharidy, čiže všetky cukry so zložitejšou štruktúrou (viac ako dve
molekuly cukru).
Energia zo sacharidov sa v tele prednostne ukladá do svalov vo forme
glykogénu a tento proces je známy pod pojmom glykogenéza. V praxi to
znamená, že keď prijmete energiu z jedla, telo vyplaví do krvi inzulín,
ktorý začne tieto sacharidy spracovávať (teda rozkladať na monosacharid
glukózy). Glukóza sa potom primárne ukladá do pečene a svalov, ak jej je však
nadbytok, mení sa na tuk a … ukladá sa. Zásoby glykogénu vo svaloch sú zhruba
na úrovni 500g, čo zodpovedá takej poriadnej hodinke, hodinke a pol vo fitku (tento
glykogén je vlastne pohotovostne pripravený na pohybovú aktivitu).
Opačným procesom je glykogenolýza, čiže uvoľňovanie cukrov. Pri potrebe
energie sa najprv využívajú cukry uložené v pečeni a vo svaloch a tukové
zásoby idú až ako posledné (toto je vysvetlenie toho, prečo po diétach máme
sice o pár kíl menej, ale strácame pevnosť postavy a „huspenina“ ostane. A
keďže svaly ako jediné dokážu v tele spaľovať tuky, čím menej svalov máme,
tým je tých tukov viac).
Takže aby sme si to zhrnuli:
Monosacharidy (patria sem najmä sladkosti) povzbudzujú
pankreas k produkcii inzulínu, čo vedie k častejšiemu pocitu hladu a taktiež
vysoká produkcia inzulínu podporuje produkciu tukov. Zároveň monosacharidy
zväčšujú množstvo triglyceridov v krvi, čo znižuje atletickú vytrvalosť a zapríčiňuje
choroby srdca a ciev, zvyšujú množstvo cholesterolu a kyseliny močovej
v krvi. Na druhej strane, polysacharidy (cestoviny, ryža, pečivo, zemiaky..) uvoľňujú energiu do krvi pomalšie,
cítite sa dlhšie sýty a máte vyrovnanú hladinu krvného cukru – telo ju
stíha spotrebovávať a nemá potrebu robiť si zásoby tuku.
A na
záver ešte jedna informácia, pre niekoho úplne nová: fruktóza (ovocný cukor) má
v tele výnimku, pretože na ňu neplatí jeden z tráviacich enzýmov a teda
sa nemusí meniť na glykogén.. V praxi to znamená jedine to, že nadbytok
fruktózy ide priamo do úschovy. A to je dôvod, prečo nefungujú ovocné
diéty.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára