Priberáme zo stresu?

Stres poznáme všetci, ale nie každý vie, že pre naše telo je stres nielen ten klasický psychický, keď do vás hučí šéf, že nestíhate deadline, ale napríklad aj nedostatok spánku, nevyvážená strava, nedostatok vitamínov a iné faktory. A áno, môžme "vďaka" nemu pribrať, v tom negatívnom zmysle samozrejme.

Také jedno kľudné miesto na Štefánikovej magistrále.

Ak ste v strese, vaše telo začne mobilizovať zásoby sacharidov, aby mohli vaše svaly účinne pracovať  (tento princíp nám ostal ešte z pradávnych čias, kedy najväčším stresom bolo utiecť pred divou šelmou či uloviť potravu). Vďaka stresovým hormónom adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu sa telo bráni nadbytočnému tráveniu a metabolickej činnosti a mobilizuje všetku energiu pre svaly. Pre beh. Pre útok. Je to dar prírody, ktorý nám kedysi dávno pomáhal prežiť . Ale teraz sa zamyslime nad tým, či v dnešnej dobe naozaj v strese potrebujeme použiť práve svaly? Väčšinou nie. A to sme v strese takmer denne. 

Čo sa teda v našom tele deje počas stresu? Kortizol mobilizuje cukor z pečene. Svaly však cukor teraz vôbec nepotrebujú, veď nebežíte o život. A tak stúpa hladina cukru a teda aj inzulínu v krvi. Enzýmy, ktoré spaľujú tuky, zastavujú svoju činnosť a kontrolu preberajú enzýmy sacharidové. Nastáva pokles hladiny krvného cukru a ten sa prejavuje záchvatom hladu. A my si doprajeme čokoládu, stres totiž takmer vždy vyhráva nad pevnou vôľou.

Taktiež so stúpajúcou hladinou kortizolu v krvi klesá hodnota dehydroepiandrosterónu DHEA, ktorý je predstupňom testosterónu. Málo testosterónu = málo energie, málo spaľovania tukov, žiadna tvorba svalov. Klesá aj funkcia štítnej žľazy, ste unavení, slabí a váš organizmus beží v úspornom režime. Hromadí sa stále viac tukov. Mimochodom, práve tých viscerálnych v oblasti brucha (zvyšuje sa riziko cukrovky, Alzheimera, infarktu a rakoviny).

Nie je ľahké sa stresu úplne zbaviť, ale je pár možností ako ho aspoň zmierniť:
- zvýšte hladinu tzv. pozitívneho stresu športom a pravidelnou pohybovou aktivitou /nájdite takú, ktorá vás bude baviť
- zvýšte príjem "soli vnútorného pokoja" = horčíka
- a dostatočne spite / kto spí menej ako 5 hodín denne, čo je momentálne aj môj prípad, má o 15% viac hormónu hladu grelínu. Grelín zvyšuje produkciu kortizolu a zároveň znižuje hladinu hormónu sýtosti leptínu o 15,5%. Následkom je väčší hlad, ktorý zrejme zase zaženiete sladkým.
Kto z vás pozná svoju hladinu kortizolu (skoro ráno by mala byť hodnota pod 100 nanogramov na 1 ml)?

Foto pre vás zrejme nebude mať žiadny súvis s článkom, ale mám túto fotku rada, pripomína mi absolútnu pohodu.