Zoznámte sa s inzulínom

Podľa Wikipedie je inzulín peptidový hromón (produkovaný v pankrease), ktorý umožňuje, aby sa glukóza z potravy dostala do vnútra bunky a tam bola premenená na energiu. Pozrime sa bližšie, čo to vlastne znamená.

 

Inzulín je najznámejším regulátorom glykémie. Glykémia je strategický údaj nášho tela o množstve glukózy v jednom litri krvi (normálne hodnota je 3,9 - 5,8 mmol/liter, čiže 0,7- 1,05g glukózy na každý liter krvi). Ak jej koncentrácia klesne pod túto normu, vzniká hypoglykémia a bunky postupne nemajú dostatok energie. Najviac vtedy trpia nervové bunky mozgu, pretože „pracujú“ takmer výlučne na glukózu (potrebujú denne až 140 g!).  

Ale vráťme sa opäť k inzulínu. Inzulín je hormón tvorený v špeciálnych bunkách pankreasu, ktorý sa na základe informácie „Pozor, veľa cukru v krvi!“ vyplaví do krvi a tak sa dostane ku každej bunke, ktorá glukózu potrebuje a používa. Inzulín je signálom, aby si bunka „otvorila dvierka“, naplnila sa do zásoby a glukóza sa mohla dostať dnu. Zjednodušene platí: čím viac glukózy v krvi, tým viac inzulínu pankreas vyplaví. Za normálnych okolností sa z inzulínových zásob vytváraných v pankrease za deň minie len asi 15-20%. Čím viac sladkostí a sladkých jedál, čím viac bielej múky a pečiva z nej (bez ohľadu na farbu), čím viac zemiakov a bielej ryže zjeme, tým viac inzulínu sa vyplavuje, aby sa náhly „vpád“ glukózy do krvi (HYPERglykémia - nadbytok glukózy) upravil čo najskôr. Glukóza sa rýchlo „uprace“ z krvi do buniek a v krvi nastáva HYPOglykémia - nedostatok glukózy (nebezpečná najmä pre mozgové bunky) a v tejto chvíli sa stanú dve veci:
1. pečeň začne uvoľňovať do krvi glukózu zo zásob a
2. mozog a črevo vysielajú signál „Tento človek musí cítiť hlad, pretože máme málo glukózy!“ 

Svalové a tukové bunky sú preplnené cukrom, ale v krvi je HYPOglykémia, ktorá vyvoláva hlad a tak si zase niečo zjeme. Situácia sa opakuje. Svalové bunky a tukové tkanivo človeka ležiaceho pred televízorom nemajú šancu štedré dodávky energie použiť a tak sa cukor premieňa na tuky (cez glycerol, z ktorého bunky tvoria triglyceridy) a my priberáme. 

Zvýšená koncentrácia inzulínu je nebezpečná aj preto, že okrem mnohých iných účinkov, inzulín urýchľuje metabolizmus hlavných živín, podporuje rýchly prepis genetickej informácie a to spolu prispieva k zániku buniek – tzv. apoptóze. Zjednodušene: častá konzumácia cukru v dávkach, ktoré narušia glykémiu, urýchľuje starnutie!
Okrem toho sa vyčerpáva pankreas a jeho schopnosť tvoriť inzulín sa môže narušiť. Rozvíja sa cukrovka - diabetes mellitus - 2 typu. Čoraz častejším problémom je aj vznik inzulínovej rezistencie, ktorá spravidla predchádza vzniku cukrovky. Okrem inzulínu do regulácie glykémie vstupuje ďalší známy hormón glukagón (tiež tvorený v pankrease), adrenalín (tvorí ho dreň nadobličiek), hormóny štítnej žľazy, glukortikoidy (tvorí ich kôra nadobličiek) a rastový hormón (tvorí ho hypofýza).

Na záver ešte krátke zhrnutie toho, na čo sa inzulín v tele využíva: 
- V pečeni zvyšuje vychytávanie glukózy z krvi a podporuje tvorbu zásobného glykogénu; blokuje ketogenéziu (= vznik ketoacidózy, tj. vnútorného rozvratu metabolizmu) 
- V svaloch podporuje vychytávanie glukózy (primárnej energie svalov) 
- V tukovom tkanive inzulín zvyšuje tvorbu tukov (preto sa pri cukrovke II. typu alebo pri zvýšenej spotrebe inzulínu priberá)

P.S. Problematika využitia inzulínu v našom tele je naozaj obšírna a bežný človek usilujúci sa schudnúť ju nepotrebuje celú poznať. Dôležitá je pestrá a vyvážená strava a obmedzenie jednoduchých cukrov (teda hlavne sladkostí). Určite ste už počuli spojenie: cukor (a nielen ten, ktorým si sladíme čaj) = biely jed. Takže si dávajte pozor, striehne všade :)

Foto zdroj: internet