Vedieť sa zorientovať v spleti dobre mienených rád a protichodných informácií a skĺbiť to s vlastným vnútorným presvedčením je naozaj ťažké a aj tak to vo finále nemusí byť tým najvhodnejším riešením. Aby ste sa však mohli rozhodnúť s kľudným svedomím, potrebujete mať dostatočný prehľad.
Viem presne, kde sú moje slabiny, ktorým sa možno dalo v detstve predísť. Samozrejme dnes už nikto nezistí, či bolo skôr vajce alebo sliepka a každý správny rodič sa v danú chvíľu rozhoduje v snahe spraviť pre dieťa maximum. Ale sme ľudia a občas chybujeme - niekedy pre neinformovanosť, inokedy kvôli tlaku okolia, často prenechávame rozhodnutia na lekároch, pretože sa spoliehame na to, že oni nechybujú. Áno, nemali by, ale tiež sú to len ľudia...
Informovanosť je základ a bohužiaľ, realita je taká, že lekári (a aj veľa fyzioterapeutov) akoby zaspali v čase, nevzdelávajú sa ďalej, nesledujú nové štúdie / česť výnimkám, no aj tam je riziko, že ich preškoľujú opäť "tí, zo starej školy". Áno, dnešní tridsiatnici-štyridsiatnici vyrastali v chodítkach a nosili od malička pevnú obuv a sú tu. Ale: skoliózy, hyperlordózy, hyperkyfózy, bolesti chrbta, hlavy, degeneratívne ochorenia v dôsledku predčasného opotrebovania kĺbov, nesprávne pohybové stereotypy, nohy do X a mnohé iné, ktoré by možno nemali, keby...
Som mama. Som tréner. A čoskoro aj fyzio. A záľuba v týchto troch oblastiach ma úplne prirodzeným spôsobom priviedla k tomu, že oveľa viac ako predtým čítam, študujem a pýtam sa. Nestačí mi vedieť ako, ale hlavne prečo tak a nie inak. Ak nedostanem uspokojivú odpoveď, hľadám ďalej. A zatiaľ mám pocit, že sa mi darí.
Dôležité rozhodnutia čakajú rodičov už krátko po narodení, no len málo pediatrov vám poradí preventívnu návštevu detského fyzioterapeuta. Tú by ste si mali naplánovať ideálne medzi 6. týždňom a 2-3. mesiacom života bábätka. To je totiž čas, kedy odborník už dokáže zistiť možné budúce odchýlky v správnom vývoji a predísť im skôr ako vôbec nastanú. Odporúčam naozaj všetkým rodičom (aj keď máte už väčšie dieťaťko, vždy je lepšia preventívka neskôr ako vôbec).
Ak máte v správe z pôrodnice termín "tortikolis", nejde v podstate o nič vážne, "len" o skrátenie svalov v dôsledku vynútenej polohy, či už v brušku alebo pri pôrode (sú samozrejme aj iné príčiny, ale pre tento článok nepodstatné). Je potom už na zvážení rodičov, či s tým budú niečo robiť alebo nie. Ak nie, môže sa to časom upraviť samo, no aj nemusí. To ako laik samozrejme nezistíte, pretože následky novorodeneckého tortikolisu sa môžu prejaviť až pri nástupe do školy. Väčšina pôrodníc necháva riešenie na pediatra a väčšina pediatrov nerieši. Preventívka u fyzio je naozaj opodstatnená.
Dôležité však je nájsť odborníka, ktorý sa naozaj venuje deťom (a neberie svoju prácu len ako povinnú rutinu) a preto si na výbere "svojho" fyzioterapeuta dajte záležať. Ja som dala na odporúčanie okolia a vybrala som si detské fyzio centrum dosť "od ruky" - no keďže majú svoje pravidlá, ku konkrétnej nami vybranej fyzioterapeutke sme sa nedostali a chodili sme k inej. Prvý dojem bol dobrý, každý další už menej - nepísala si poznámky, takže pri nasledujúcich návštevách som jej musela znova opisovať, čo sme robili a prečo, protirečila si v dôležitých informáciách, nebrala do úvahy individualitu bábätka (najviac ma pobavila veta: "ako to, že už štvornožkuje, keď sa má ešte mesiac plaziť? Nedovoľte mu to..." Ha, skúste bábätku zakázať loziť, keď práve zistilo, aké to je úžasné!), nevedela mi priamo odpovedať na otázky, prípadne odpovedala štýlom "takto to proste musí byť a hotovo". A tak som hľadala ďalej a našla som - prístup k deťom fantastický, žiadne zákazy/príkazy, ale individuálne podľa aktuálneho stavu/zlatá stredná cesta, podrobne zodpovedané otázky a vysvetlenia prečo takto a nie takto. A veľmi podstatné pre mňa je aj to, aby sa so mnou "odborník" nerozprával ako s malým dieťaťom. Takže, hľadajte a nevzdávajte sa (materinský inštinkt má niečo do seba).
Je niekoľko spôsobov a riešení, ktoré vám pri návšteve môže fyzioterapeut navrhnúť podľa aktuálneho stavu a veku bábätka. Medzi rodičmi je asi najznámejšia Vojtova metóda, ktorej sa rodičia boja, pretože "bábätká pri nej plačú". Ale skúste sa zamyslieť takto: ktoré zdravé bábätko neplače? Je to predsa ich jediný spôsob komunikácie. A jasné, že plačú aj pri Vojtovke, keď ich "nútime" ležať tak a nie inak - ak by ste chceli ležať na chrbte, ale niekto by vám kázal ľahnúť si na brucho, asi by ste sa tiež ozvali...
Takže nie, pri Vojtovke sa netýrajú deti, len ich na chvíľu, na pár sekúnd či minút, vezmeme z ich komfortnej zóny, aby sme im pomohli v ďalšom napredovaní. Niektoré detičky si po pár dňoch zvyknú, iným to trvá dlhšie, ale tento plač neznamená bolesť. Viac ako bábätká trpia rodičia, a to je práve miesto, kde by sme mali začať - psychicky sa pripraviť a byť v pohode, aby bolo v pohode aj bábätko. Náš drobec sa dokonca pri tom smial (áno, prvé 3 dni boli náročné, ale zvyšné týždne sme sa pri tom bavili).
Keď začne byť dieťaťko mobilnejšie, neprepadajte trendu porovnávať svoje dieťa s kamoškiným a už vôbec nie s tabuľkami. Nepomáhajte mu sedieť ani chodiť, nevoďte ho za ruky (všimnite si pod akým uhlom má dieťaťko trup a ramenný kĺb, keď "visí" za ruku), v tomto prípade naozaj platí, že to najlepšie čo môžete v tomto smere urobiť, je nerobiť nič. Každé bábo má svoj čas, tak to príroda zariadila. Sadne si, keď bude pripravené (potrebuje k tomu mať nielen dostatočne funkčné a silné svaly trupu, ale pripravený musí byť aj mozog a prepojenie medzi nimi). Pozor: nerobiť nič však neznamená, že ho nemáte motivovať k tomu, aby si sadlo/rozbehlo sa samé. Práve naopak, motiváciu treba a to vždy a všade.
Zabudnite aj na rôzne chodítka, neodporúčajú sa z viacerých dôvodov a slúžia najmä nám rodičom, aby sme mohli dietko aspoň na chvíľu "odložiť" (a na to máme oveľa vhodnejšie "úložné priestory" ako napríklad postieľka alebo ohrádka). Kamoškin syn začal robiť prvé krôčky až ako 4 ročný, všetky vyšetrenia boli v poriadku, jednoducho si dal na čas. Dnes je z neho školák, pohybovo zdatný, s dobrými známkami, no stále trochu "flegmoš" - má to jednoducho v povahe.
Keď už "konečne" príde ten čas a drobec sa začne sám stavať na vlastné nôžky (a všetky babky/prababky/tety susedy a iní radcovia sú okamžite v pohotovosti), mali by ste mať už dávno jasno v tom, či pôjdete cestou barefoot obuvi alebo ostanete pri "starej dobrej klasike".
Ak dieťaťko nemá problémy a nôžka sa zdravo vyvíja, je barefoot dobrá voľba - dieťaťko má topánočku presne na mieru podľa typu chodidla (bežná obuv je väčšine detí úzka), prsty aj svaly môžu prirodzene pracovať, topánky sú ľahučké a ohybné, nemajú vyvýšenú pätu (podpätok nie je vhodný pre správny vývoj chrbtice). Je to akoby chôdza naboso (úplne naboso bez akejkoľvek topánočky je však stále topka), lenže pozor: barefoot je vhodný do terénu a nie na betón, pretože otrasy neprospievajú chrbtici... Na druhej strane, klasická pevná obuv síce nedovolí nôžke úplne prirodzene pracovať, ale na tvrdom betóne spraví lepšiu službu chrbtici v porovnaní s barefoot topánočkou a niektoré deti v nej vedia aj lepšie chodiť a koordinovať pohyb. A tak vám neostáva nič iné, len zvážiť pre a proti, popýtať sa iných rodičov, pediatra, fyzio... a rozhodnúť sa.
Veľmi častou je aj dilema, kedy drobca začať obúvať. Ak odhliadneme od teplotných podmienok, tak vhodný čas na nákup prvých topánok je vtedy, keď dieťatko už dokáže bez akejkoľvek pomoci spraviť pár krôčkov a v obchode sa môže "poprechádzať". Dovtedy stačia ponožky (protišmykové sú super vec), prípadne látkové/kožené capačky, úplne najlepšie je čo najviac naboso a čo najrozmanitejší povrch. Imidžovky do kočíka pre nechodiace batoľa sú skôr pre potešenie rodičov :)
Aby som to zhrnula: dajte na rodičovský inštinkt, ale majte vždy aj dostatok informácií z viacerých overených (odborných) zdrojov. Počúvajte rady iných (naše babky a prababky majú veľakrát naozaj užitočné rady), ale selektujte výber a snažte sa udržať si "zdravý sedliacky rozum". Každé dieťaťko je iné a rovnako iný by mal byť aj prístup k nemu.
Myšlienka na záver: Existuje len jedno jediné najúžasnejšie dieťa na svete a každá mama ho má...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára