nedeľa 6. septembra 2015

Feedback: Rýchlik Zoška Bratislava 2015 (50 km)

Trochu nezvyčajný názov nie tak úplne turistického pochodu.
Rýchlik Zoška Bratislava je označovaný ako ultramaratón, štafetový beh a diaľkový turistický pochod v jednom. Tento rok úspešne prebehol už jeho tretí ročník.







Minulý rok ma naň kamarát zavolal, len tak (a vôbec nečakal, že sa chytím).., ale nakoniec sme nikam nešli (ani neviem, ktorý z nás to vtedy vzdal a prečo). Tentokrát som si povedala, že si to nenechám ujsť a dokonca som našla aj myšlienkovo rovnako naladenú parťáčku. A hoci väčšina prihlásených prišla na štart v bežeckom, ani my "turistky" sme nezaháľali a v duchu názvu podujatia sme do behu zrýchlili tiež. Výsledný čas 8 hodín 18 minút nás milo prekvapil, keďže sme splnili organizátorom stanovený limit 10,5 hodiny a prekonali aj náš (môj?) osobný cieľ prejsť trasu za 9 hodín.

Predpoveď počasia na sobotu nebola príliš optimistická, malo celý čas pršať a veru to tak aj vyzeralo. Ráno o šiestej cestou k Vojenskej nemocnici, kde mal čakať autobus na spoločný presun na štart na Zochovej chate, som rozmýšľala, či som radšej nemala ostať doma, ale nerozhodnosť sa rozplynula takmer okamžite s prvým bežcom, ktorý prebehol okolo. A keď potom prišla aj moja partáčka Martina a autobus sa zaplnil dobre naladenými ľuďmi, bolo rozhodnuté (mimochodom, ich debaty o tom, kto, kedy, kde, koľko, za koľko a koľkokrát už odbehol, boli dokonalou motiváciou): 50 km, prevýšenie 1500 m smerom nahor a ďalších 1700 m smerom nadol. Akčná sobota mohla začať.

Aby som nezabudla, názov podujatia je veľmi trefný: treba sa dopraviť po vlastných do cieľa čo najrýchlejšie, pričom stále máte možnosť z rýchlika vystúpiť (či už kvôli občerstveniu alebo z iných dôvodov). Na trati je viacero kontrolných stanovíšť (samokontrola, živá kontrola, ale aj tajná kontrola), zabezpečené je aj občerstvenie (napr. chlebík s Nutellou úplne bez výčitiek, mňam) a prvá pomoc. Nechýba skvelá nálada, super ľudia, zaujímavá trasa a nenahraditeľná atmosféra. Jednoducho, skvelá akcia a dokonale strávený deň (a vôbec mi nevadí, že dnes nevládzem normálne chodiť).

Trasa: Zochova chata - Čermákova lúka - Skalnatá (K1) - sedlo Javorina - Čmeľok - Pezinská Baba (K2) - Konské hlavy - Tri kamenné kopce - Somár (K3) - Kozí chrbát - Salaš - Svätý Jur-Neštich (K4) - hrad Biely Kameň - Biely Kríž - Bystrické - Svätý vrch - Klčovanice - Marianka (K5) - Sekyl - Kačín - Klanec (K6) - Červený most - Vojenská nemocnica

Bližší popis trasy netreba, nájdete ho priamo v propozíciách a na blogoch ostatných účastníkov. Musím však priznať, že ak by som šla sama, v polovici by som to zabalila (predsa len, odbehnúť svoj prvý "takmer" polmaratón dva dni predtým bol šialený nápad) a doteraz neviem pochopiť, v ktorej lotérii vyhrala nohy Martina (...už ju namotávam na Salomon City Trail, ktorý bude budúci mesiac v Bratislave). 

Tak či tak, ten úžasný pocit po dobehu (doplazenia sa?) do cieľa stál za to a aj týmto spôsobom ďakujem organizátorom, dobrovoľníkom, účastníkom a všetkým, ktorí sa podieľali na dokonalom spoločnom bežecko-turistickom zážitku.

Tak budúci rok opäť, priatelia...

Atmosféra pri registrácii na Zochovej chate (spolujazdci z autobusu)

Registrácia pokračuje, prichádzajú stále ďalší účastníci a my ranní už sedíme na káve v blízkom hoteli


Premýšľam, kto bude posledný v cieli a nepripúšťam možnosť, že to budeme my :)

Prvá a asi jediná tlačenica tesne po štarte

Najznámejší strom v Malých Karpatoch.. vrchol Skalnatej.. a prvá kontrola.




Tajná kontrola, ktorú sme takmer prebehli




Viac info o podujatí nájdete na webstránke Rýchlika.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára